S pohnutou históriou farnosti v Ohradzanoch je úzko spätá aj história tunajšieho kostola. Prvý kostol postavili v Ohradzanoch už pred rokom 1549. Na nevhodnom geologickom podklade začali v roku 1719 stavať druhý kostol, tretí v poradí v barokovo-klasicistickom slohu bol dobudovaný v roku 1774. Na jeho mieste stojí súčasný kostol, postavený v rokoch 1937-1939.
Odkaz na stránky FÚ Ohradzany: ohradzany.fara.sk
V pamätnej publikácii k 100-mu výročiu zriadenia košického biskupstva z r. 1904 sa uvádza, že už v r. 1706 uprostred obce stál kostol. Neuvádza však žiadne meno kňaza, ktorý by účinkoval ako riadny farár vo farnosti Ohradzany. Pravdepodobne excurendo duchovnú správu vykonávali františkáni z Humenného.
Pamätná publikácia: A Kassai Százéves Egyházmegye Torténeti Névtara és Emlékkonyve 1904 II. na str. 556 uvádza poradie ohradzanských farárov.
Lenže Anton Szekely na základe dôkladnejšieho bádania upresňuje poradie kňazov účinkujúcich v Ohradzanoch takto:
„Menoslov ohradzanských farárov v knihe: A Kassai Százéves Egyházmegye Torténeti Névtára es Emlékkonyve 1904 II. str. 556 je nepresný. Pisateľ niektorých (kňazov) vynechal, ako Juraja KLUKNYAVSKEHO, ktorý bol farárom v rokoch 1763-1768, alebo Michala MARJANIKA 1778-1790. Ale ako farárov napísal Adama Baricsko a Cseszník Albína, sninských kaplánov, ktorých do Ohradzian posielal Jozef Škultety, sninský farár, dokiaľ sám neprišiel do Ohradzian za farára. Ba aj on sám je tam zapísaný od r. 1811-1812 ako Jozef potom zase od r. 1813-1818 ako Štefan.“
Na základe týchto dokumentov presný zoznam poradia farárov, ktorí účinkovali v Ohradzanoch a ktorých mená poznáme je takýto:
Treba však pripomenúť aj to, že okrem týchto známych farárov, ktorí pôsobili vo farnosti Ohradzany, účinkovali tu aj niekoľkí kapláni. Okrem už spomínaných kaplánov, ktorých do Ohradzian posielal sninský a neskôr aj ohradzanský farár Jozef Škultéty, z dokumentov, ktoré sa zachovali na rím.-kat. farskom úrade v Ohradzanoch sa dozvedáme mená dvoch kaplánov, ktorí v 18. storočí účinkovali v Ohradzanoch. Svedčí o tom prekladací dekrét Jágerského biskupa Karola Eszterházyho, ktorým prekladá kaplána Jána Hamuljaka z Ohradzian do farnosti Harsany, a na jeho miesto za kaplána do Ohradzian ustanovuje Antona Hancsovszkého.
V tomto dekréte doslovne čítame: L. J. C. Dilecte Fili! Notum reddo Dn per me sub hodierno Capellanum Dn P. Joannem Hamulyák translatum haberi ad Capellaniam Harsányiensem, in cujus locum disposui P. Antonium Hancsovszki seminarii mei Agriensis alumnum, illum proinde in pace ire sinat, hunc vero venturum fraterne complectatur. In reliquo Paternam et Epptem meam benedictionem Dn impertior, ac maneo Ejusdem – Agriae 1a Maji 1774
Verus Pater
Carolus Eppisc. Agr.
Comes Eszterházy
Tiež kanonická vizitácia prvého košického biskupa Andreja Szaboa, ktorá sa uskutočnila v Ohradzanoch 5. augusta 1816 spomína ohradzanského kaplána Jána Kadlubjaka. Čítame v nej okrem iného: „Parochus ejus habet unum Cooperatorem pro nunc Joannem Kadlubbják. Natus in Possessione J. Cottmi. Arva ingremiata Parentibus Libertinis. Philosophiam absolvit Agriae, Theologiam Cassoviae ubi et ad Clerum anno 1810 susceptus est; ordinatus in Presbyterum 1814; loquitur Linguas Slavonicam et Hungaricam; servivit qua Capellanus Toke-Tere-bessini mensibus 9; hic vero in annum secundum...“
(Farár má jedného kaplána, nateraz Jána Kadlubjaka. Narodil sa v obci Pekelník na Orave. Pochádza z počestných, nezávislých rodičov. filozofiu absolvoval v Jágri, teológiu v Košiciach, kde bol aj prijatý medzi klérus v r. 1810. Za kňaza bol vysvätený v r. 1814. Hovorí slovensky a maďarsky. Ako kaplán účinkoval 9 mesiacov v Trebišove a teraz druhý rok tu (v Ohradzanoch)...“
(prevzaté z ohradzany.fara.sk)
V súčasnosti je duchovnou správou obce Ohradzany a filiálnych obcí Sopkovce, Baškovce, Víťazovce poverený vdp. Mgr. Vincent Pristáš.
Odkaz na web stránku Farského úradu v Ohradzanoch: ohradzany.fara.sk